Svedectvo - Matúš

Napriek tomu, že som sa v roku 2021 rozhodol pokračovať v štúdiu na SPU v Nitre, stále som si kládol otázku svojho povolania. Dôležitý zlom nastal, keď som jedného dňa na Facebooku zahliadol pozvánku na kurz „Cesty rozlišovania povolania – saleziánskym spôsobom (CRP)“. Na kurz som sa však vtedy neprihlásil a život plynul ďalej. O rok neskôr som bol už odvážnejší a prihlásil som sa. Krátko po odoslaní prihlášky som však zistil, že termín prihlasovania už niekoľko dní uplynul. Na druhý deň ma telefonicky kontaktoval jeden z organizátorov. Povedal mi, že ak môj záujem stále trvá, môžem sa pridať. Prvé stretnutie sa malo začať o niekoľko hodín v Žiline. Napokon som sa tejto cesty mohol zúčastniť a bol to požehnaný čas. Na tieto mesačné stretnutia som sa tešil a dnes na ne rád spomínam. Uprostred povinností a hľadania boli pre mňa opornými bodmi počas vysokoškolských rokov.

Ku koncu kurzu CRP som mal jeden rozhovor. Na ten rozhovor si dodnes živo spomínam. Povedal mi, že ako organizačný tím naplnili svoje poslanie, a prirovnal to k ponuke švédskych stolov. Dodal, aby som si z ponuky vybral to, čo mi najviac chutí, a neostal stáť pri prestretom stole. O mimoriadne znamenia som Pána neprosil. Myslím si, že takáto skúsenosť človeka hlboko zaväzuje. Od Pána som si skôr vyprosoval schopnosť pochopiť, k čomu ma povoláva, a porozumieť tomu, čo som už prežil. Koncom septembra som sa zúčastnil jednej púte v zahraničí. Počas nej som sa ešte viac utvrdil v presvedčení, že si podám prihlášku do kňazského seminára. Celý proces som odovzdal do Božích rúk a pocítil som pokoj.

Do seminára som nastúpil plný očakávaní, predstáv a zvedavosti. Dostávame rôzne podnety od pedagógov i spolubratov, no predovšetkým vnímam, že tento čas je určený na to, aby som ho venoval Bohu. Budovanie spoločenstva v rámci nášho ročníka vnímam ako dôležitú súčasť našej spoločnej formácie. Tento čas mi zároveň ponúka mnohé príležitosti na rozvíjanie osobného vzťahu s Pánom.